A
A
A

Záhorčan

Spevácka skupina Záhorčan bola znovu obnovená .

Mužsko – ženské zloženie ponúka 20 min. program ľudových piesní.
Spevácka skupina ponúka svoj program na spríjemnenie kultúrnych a spoločenských akcií pre obce a organizácie.

V prípade Vášho záujmu kontaktujte p. Miroslava Pandoščáka č.t. 6590486, alebo obecný úrad Záhor č.t. 6590210.


E-mail: ocu.zahor@lekosonline.sk


HURIKÁN

Rocková legenda Zemplína, ktorej vznik je zapísaný v kronike našej obce, pôsobí na hudobnej scéne už viac ako 50 rokov. Svoje jubileum skupina oslávila v roku 2018 a 2019 veľkolepo jedinečnými koncertmi so symfonickým orchestrom na jednom pódiu v športovej hale v Michalovciach spolu s detským speváckym zborom Pro-Musica - Magnólia a hosťami Simou Martausovou a Pavlom Hammelom pod taktovkou rodáka z neďalekých Jenkoviec - dirigenta Adriána Kokoša. Aktívne pôsobí dodnes a viac o jej aktivitách sa dozviete na ich oficiálnej stránke: 

www.skupina-hurikan.sk

 
 
 
 

SPOMIENKY NA DETSTVO,MLADOSŤ A MOJ RODNÝ ZÁHOR

V okreše Sobrance, z boku Užhoroda, stoji tam valalik, co še "Záhor" vola.

Tam me še zrodili,tam me vyrastali, tam me svojo perši lasky preživali.

Na tym Vyšnym koncu, tam me chyžu mali, tam me bezstarostne detstvo preživali.

Šče u ruskej škole, tam me še učili, ľem po štvarty ročnik v Záhore chodzili.

Do bežovskej školy, kec me nastupili, tam do áčky, béčky, šickych rozdelili.

Po dzeviaty ročnik v Bežovci chodzili, tam nas učitele v učeňu mučili.

V jari za cinterom, boblišky zbirali, choč buli od blata, ta nam smakovali.

Na letny prazdniny, ledvo me čekali, či maly, či veľky, v Uhu še kupali.

A kec prišla ješeň, struky še lupali, a u každym dvore, aj lekvar varili.

Krasny to aj buli u žime večare, kec me s macerami išli parac pere.

Furt me vystrajali, ale aj plakali, kec me u "Gerdeňu" iz bradala skakali.

A co bulo hriskokole tej Bundžali, hrale me tam forbal, z valala aj z Tani.

Dzeci z valala furt divadlo mali, kec na Ukrajine rachetle štriľali.

Pri šmykni jahoda, tak košata bula, kec me še bavili, za skryšu na bula.

S Jankom Balintovym? Jak šestra mu bula. Aj s Vladom, aj s Bejlom furt mi še bavila.

Do Hany Kuličky čez cinter behali, šče u "Kišerdeve" voni chyžu mali.

Ďurčička z "Tani", to furt po mne prišla, kec mi u nedzeľu do koscela išla.

A u "Alijovych"? Veru me raj mali. Šicky dzeci z konca, tam me še schadzali.

Fedorko pamätaš? Jak me lačni buli, kec našo macere na poľo chodzili.

Raz ši do nas prišla s Marienu Alijku, pamätaš še na to, peklam palačinku.

Palačinky pekla, chleba bars nebulo, šak me jich tak jedli, lem jich malo bulo.

A vy ľem patreli, co to ja stvarala, kec ja s palačinku tak podmetovala.

S Marienu Tomašku, kravy,kozy pašli, taročky aj šoušky po poľu zbirali.

Jej prekrasny dečky, do jich hačkovala, kec me kravy pašli, s tym čas zabivala.

Ku ruskej hranici me pochodovali, "padari nam značok", od rusa pytali.

Ščešlivy to buli, našo detske roky, každy dzeň za dničkom, viď Boh našo kroky.

Detske roky prešli, mladojsc me virali, kec me u valale subor zakladali.

V subore "Zahorčan", tam mi začinala, s Hanu Dohaňošku solo tancovala.

Už nas zochabila, už šla do nebička, s tamac na nas patri, jak jasna zornička.

Gita Kovačova, najstarša z nas bula, vona z Bakajsovu, zodpovedna bula.

A kec na Širave, raz me tancovali, až do Klekočova pešo še vybrali.

V tej prekrasnej cerkvi, me še pomodlili, na tym svatym hrunku, tam me še focili.

Obidve Semačky, Ruženka Fedorova, Jarmila Jenčička, Mariena Šimkova.

Hana Balogova, to furt pri mne stala, smutok a či radojsc, so mnou preživala.

Aj chlapcov šikovnych me mali v subore, Jožko Popčák s Janu, subor "Vánok" vedze.

Ročky ucekali, ja u Uhu voda, tak še pominula aj naša šleboda.

Každy išol rovno za svojim osudom, tak me opuščali "záhorsky" rodny dom.

Pajtašočky mojo, tak me še rozešli, jak keby me vedno v Záhore nerošli.

Tak me še rozešli, už še nezejdzeme, na tu svoju mladojsc, spominac budzeme.

Záhore, Záhore, moj rodny valale, kec na ce podumam, sliza mi vypadne.

Sliza mi vypadne, šerco me zaboli, jak nam toty mlady ročky uleceli.

Ročky uleceli, vlasy pošiveli, a tu našu mladojsc vitri odduvali.

Vitri odduvali, šnižkom zapadali, pajtašočky mojo, už me postareli.

Ja ľem sebe dumam, ž še raz zejdzeme, na zahorskym hrisku sebe zašpivame.

Zašpivame sebe na našej ulici, naj nam neše hlasy ku ruskej hranici.

Zašpivame sebe resko naokolo, by u tym "Záhore" furt bulo vešelo.

Monika s Marienku, i starosta obci, stretnutie rodakov, majce u pamäci.

Zname, že nit peňež, my šicko chapeme, ale pridze tot čas, že my še zejdzeme.

Vy mojo rodaci, co po širym švece, na svoj rodny Záhor, nikda nezabucce.

Nikda nezabucce, rad še tam vracajce, svoj rodny valalik, furt u myšli majce.

A choč by  mi prešla doliny i more, furt še do ce vracim, moj rodny "Záhore".

Terajši "Záhorčan", trimeme vam paľce, v starych tradicioch dalej pokračujce.

By Záhor prekvital, jak ruža šipova, zo šerca vam praje Mariena Paľová.

                                                                                              rod. Korpa-Vyšná